Po týždňovej prestávke sa pohár presťahoval z Veľkej Rače do Jasnej. Toto stredisko, respektíve lokálny bikepark je medzi bikermi evergreenom. Dháčka je jednou z najťažších tratí na Slovensku a to si vybralo čiastočne daň aj medzi účastníkmi. Bikepark tu funguje už niekoľko sezón v podstate bez problémov. Aj keď ujovia pri lanovkách asi ešte nezaregistrovali zmenu režimu a občas sú „veľmi príjemní“. No čo, na všetko sa dá zvyknúť a títo ujovia, už patria ku koloritu strediska. Inak je tu bajkerom sveta žiť. Dole pod Chopkom pulzuje Mikuláš, tak ani večer nie je treba hádzať flintu do žita.

Do Mikuláša som dorazil v piatok okolo jedenástej večer. Spoločenstvo plienenia sa navoňalo a pobralo priložiť prst na jeho nočný tep. Skičko, Béčko, 66..... a furt dokola. Rosničkári predpovedali na ráno hromy blesky, tak sme sa do postelí neponáhľali. Únava, ale dostihla aj tých najvytrvalejších. Neostalo nič iné ako nabrať smer home.
Veštcom počasia zasa raz vyšla predpoveď, ráno šťalo, ako o život. Posilnený raňajkami sme premohli nechuť a pobrali sa do Jasnej.

Tu to už šlapalo naplno a nikto si moc z blata na trati nerobil. Nuž posadil som sa na lanovku, aby som nazbieral dajaký matroš. Nie nie, žiadne halucinogénne hríbiky (hrebíky) ale ten fotografický. Spočiatku boli riders trocha ostýchaví, no neskôr sa situácia zmenila k lepšiemu. Blikajúce blesky fotografov proste dokážu ľudí vyhecovať. Nech si kto chce hovorí čo chce, je to naozaj tak. Blatko fŕkalo, spúšť cvakala.
Pri najväčšom bonescrush jumpe bola celkom zábava. Na skoku samotnom sa nezmenilo nič, prekvapenie ale čakalo za jeho dopadom.Tu sa vyjazdili tučné rolety. Tie boli v podstate všade ale tieto mňamky po dopade boli o čosi fešnejšie. Na výšku mali skoro 40 čísiel a do sált poslali aj vážnych strelcov. Nikomu sa tu ale nič naozaj vážneho nestalo. Opisovať trať v Jasnej si myslím že význam nemá, veď počas sezóny sa tu aspoň raz ocitol každý slovenský doaunhilér.

Dole som sa dostal celkom ukonaný a hladný. Členovia spoločenstva plienenia pribrali pár ľudí do party, nabrali smer Tatralandia, aby aj vo vodnom svete zanechali svoj odtlačok. Hore na hoteli bola retro párty a strojil sa tam kopec ľudí. Ja som tento plán odignoroval a vylúzeril pri telke, čo bolo možno škoda, bo si väčšina pochvaľovala.

Nedeľné ráno napĺňalo všetkých optimizmom, slniečko svietilo, blatko osychalo, predštartovná horúčka stúpala. V depe to vrelo viac ako večer na parkete. Na fotenie volím opačné garde a dávam si to pešo hore. Pri kvalde hobbytov sa rozprší, ale našťastie to nie je nič husté, slnko je opäť vonku. Cesta hore je ešte dlhá a batoh s foťákmi čoraz ťažší. Dávam celé, no dole cestujem na lanovke, aby som stihol juniorov a elitu.

Ako to dopadlo?
V žiakoch sa odtrhol Oliver Drábik (Freeride Košice), ktorý si tak zopakoval minulé víťazstvo a vedie so slušným náskokom aj v celkovom poradí. Peter Halagan (Novatec Racing team) sa musel uspokojiť s druhým miestom. Ak by chcel vyhrať, musel by brzdiť oveľa menej. Strata cez 20 sekúnd je celkom dosť. Trojka patrila Dávidovi Drozdovi (Polcster Racing).

V ženách sa po minulokolovej diskvalifikácii naplno chopila šance Radka Slížiková (DH Positive Partizánske) a nedala šancu žiadnej inej (čiže ďalším dvom). Aj napriek návšteve hliny naložila vo finálke svojej najväčšej konkurentke Katke Pialovej (Šport klub Považská Bystrica) viac ako pol minúty a tak na Pialku ostala iba druhá priečka. Bronzovú placku a pomyselnú odmenu za odvahu si na krk zavesila Mimi Poklembová (DH Pro a MTB Freeride), ktorá len tak tak stihla splniť potrebný čas na dojazd do cieľa (18:55.66). Ukázalo sa že na kempe asi trénovala menej ako bolo treba alebo sa o ňu Korýtko nestará tak ako by mal. :)

V mástroch stále železnou rukou kraľuje Peter Drábik (Freeride Košice) a spolu so synom tak vytvorili zlatý rodinný klan. Opäť druhé miesto pre Jarda Chytila (4EVER Cyklo Bulis), ktorý je druhým mužom aj v priebežnom poradí. A aj napriek nižšej sebadôvere živenej nízkym počtom tréningových jázd si tretie miesto vyjazdil Tomáš Vrbovský (Freeried Košice).

V hardtailoch podúril Filip Kovalčík (Freeride Košice) a za sebou nechal Pavla Magdu a Tomáša Mindeka (TCK Žilina). V hobbytoch Ján Králiček na domácej trati vypáli rybník Alešovi Hrebíkovi (DH Pro a MTB Freeride). Ten sa musel uspokojit až s druhým miestom. Nuž technické problémy sa nevyhýbajú ani papierovým favoritom. Tretí skončil Miloš Gregorovič (Freeride Košice). Časové rozdiely medzi prvými tromi boli zhruba okolo dvoch sekúnd.

V najpočetnejšej kategórii juniorov sa valí valec ktorý nemôže nikto zastaviť. Martin Knapec (Novatec Racing team) bol aj napriek pádu opäť najrýchlejším. Striebornú medailu na krk zavesili Dominikovi Žažovi z rovnakého racingového tímu a bronz si odniesol Marek Papp (KHC KaktusBike Bratislava).

Na víťaza elity by si pred závodom asi nikto nevsadil, aj napriek tomu to tam Jirka Gergel (Blockbuster DH team) vyslal vo veľkom štýle. Matej Charvát (F.A.S.T DH team) si teda odniesol striebro a nesmrteľný Vlasto Hynčica (SK Grafobal) bronz.

Jasná je za nami a ostáva posledné kolo pohára. Jasné však ešte zďaleka nie je takmer v žiadnej kategórii, kto sa stane celkovým víťazom Slovenského pohára v zjazde. Nesmieme totiž zabúdať ani na pravidlo šktrov. Všetko bude isté až po skončení pohára, od ktorého nás delí už iba event vo Vrátnej. Posledný septembrový víkend sa teda vidíme na kopci a nezabudnite si zimne bundy, lyže a boardy.

Výsledky a priebežné poradie sú v PDF prílohe.

Fotky z podujatia na ďalšie použitie nájdete v našej fotobanke: http://re-solution.sk/fotobanka.